Joseph Bosco, ktorý pôsobil ako riaditeľ pre Čínu na ministerstve obrany USA napísal štvavý článok pre americkú novinovú spoločnosť . Bosco v článku spochybňuje polstoročnú stratégiu Henryho Kissingera a dáva mu za vinu, že posilnil čínsky komunistický režim a oslabil Západ. Ako recept na Čínu, Bosco nabáda na otvorenú a skrytú informačnú kampaň zameranú na čínsky ľud

Podľa Boscu, je to práve Henry Kissinger, kto stál pri zrode súčasných americko–čínskych vzťahov a počas polstoročia ich vytrvalo rozvíjal – počas ôsmich amerických administratív a piatich čínskych vládcov. Teraz sa však obáva, že naplnenie jeho dlhodobo presadzovanej politiky angažovanosti by mohlo viesť k čínsko–americkej vojne s “katastrofálnymi” globálnymi dôsledkami. Podľa Bosca, však Kissinger nepriznal žiadnu vnútornú chybu v prístupe, ktorý posilnil čínsky komunistický režim a oslabil Západ.

“Na začiatku sme uzavreli niekoľko dohôd, ktoré sa z čisto ekonomického hľadiska zdali byť vyvážené … pretože sme si mysleli, že rast čínskej sily vykompenzuje nerovnováhu v Sovietskom zväze. Cítili sme, že v záujme zachovania mieru a stability máme povinnosť neurobiť z transformácie Číny taký cieľ, ktorý by zastavil všetko ostatné,” povedal Kissinger počas rozhovoru vo Wilson Center v septembri 2018.

Podľa Boscu je Kissinger zodpovedný za uzavretie bezpešnostnej dohody, keď prezident Nixon preukázal dobrú vôľu tým, že stiahol 7. flotilu z Taiwanského prielivu a začal sťahovať sily z Taiwanu výmenou za to, že Čína umožní Nixonovi historickú návštevu. Kissinger teraz tvrdí, že rastúce napätie v Číne nie je spôsobené krátkozrakou politikou, ale nepredvídateľnými vonkajšími faktormi, ako sú nové sofistikované technológie, a nepremysleným prístupom k zahraničnej politike počas Trumpovej vlády, v ktorom Bidenov tím v podstate pokračuje. Bosco vyčita Kissingerovi, že ho nezaujíma skutočnosť, že v Číne vládne Komunistická strana Číny so svojím osobitným svetonázorom. “Nepovažujem Čínu za komunistický štát. Viem, že to znie paradoxne, ale je to môj názor.” povedal Kissinger

Bosca nevie stráviť, že Kissinger akceptuje, že Peking nemá zámer nahradiť Spojené štáty ako globálneho hegemóna a usiluje sa len o svoje právoplatné miesto za medzinárodným stolom. V marci 2021 pre Chatham House Kissinger povedal: “Moja analýza čínskych zámerov nie je taká, že Čína je odhodlaná dosiahnuť svetovú nadvládu, nech už to znamená čokoľvek.” Podľa Boscu, zrejme nepočuje v tvrdeniach Číny historickú ozvenu ubezpečení Adolfa Hitlera v 30. rokoch 20. storočia.

Podľa Boscu, sa strategická bezočivosť prejavuje aj v jeho často opakovanom popise prístupov Washingtonu a Pekingu k rokovaniam ako “pragmatizmus” a “proces”: “Američania majú zoznam vecí, ktoré chcú napraviť v najbližšej budúcnosti; Číňania majú cieľ, ku ktorému chcú smerovať. Takže obaja sa môžeme jeden od druhého učiť.”

Bosco pripomína, že toto vyhlásenie zabúda na cieľ Číny od nástupu komunistov k moci. Počnúc Mao Ce–tungovými národnooslobodzovacími vojnami, cez spoluinváziu do Južnej Kórey v roku 1950 a bojovú účasť v Južnom Vietname v 60. a 70. rokoch minulého storočia sa Peking usiloval poraziť americké záujmy a hodnoty pri každej príležitosti a na každom strategickom mieste – ekonomickom, vojenskom, technologickom a geopolitickom, myslí si Joseph Bosco.

Podľa Boscu, mal počas piatich desaťročí Kissinger dôležitý prístup a vplyv na republikánske a demokratické administratívy a dokázal zachovať nevyvážený rámec americko–čínskych vzťahov, ktorý dohodol s Maom a Čou En–lajom a posilnil s každým z ich nástupcov.

Bosco tvrdí, že to sa zmenilo až s príchodom tímu prezidenta Trumpa, ktorý bol zložený z jasne vidiacich realistov odhodlaných zastaviť a zvrátiť úpadok moci USA vo vzťahu k Rusku aj Číne. V septembri 2018 vo Wilsonovom centre Kissinger vyjadril ľútosť: “Želal by som si, aby ma pri nejakej príležitosti pozvali, aby som prezidentovi Trumpovi povedal… o mojich strategických názoroch na tieto vzťahy.” Naším problémom, povedal, “nie je nájsť spojencov vo svete, s ktorými by sme mohli konfrontovať Čínu. … Tento konkrétny prístup, keď sa nová administratíva začína hľadaním ďalšieho spojenca proti krajine, s ktorou by sme mali mať kooperatívne vzťahy, jednoducho nie je správny. … Ani Čína, ani Amerika nepotrebujú spojencov, aby proti sebe bojovali.” V novembri minulého roka pre CNN vyčítal: “Každý chce byť jastrabom voči Číne”

Buscu rozčuluje, že Kissinger vyzýva na zníženie významu taiwanskej otázky v prospech širšej americko–čínskej agendy: “Priamej konfrontácii by sme sa mali vyhnúť a Taiwan nemôže byť jadrom rokovaní, pretože ide o rokovania medzi Čínou a Spojenými štátmi.” povedal Kissinger. Je proti tomu, aby sa pozornosť venovala ľudským právam, pretože je to nielen rozptýlenie, ale – čo je podľa Boscu neuveriteľné – aj nežiaduca hrozba pre prežitie čínskej komunistickej strany. V máji 2021 Kissinger povedal: “Nemali by sme používať otázku ľudských práv ako účelovú záležitosť na podkopanie existujúcich štruktúr, pretože ak to urobíme, budeme v permanentnej konfrontácii”.

Podľa Boscu, je však Amerika už dlho v permanentnej konfrontácii s komunistickou Čínou, a to vždy v defenzíve. Vzhľadom na dokonalé zlyhanie Kissingerovej politiky angažovanosti a potrebu vyhnúť sa totálnej kinetickej vojne je prechod do ofenzívy s cieľom dosiahnuť mierovú zmenu režimu v Číne jediným únikom z nebezpečnej dilemy sveta, pokračuje rozhorčene Bosco. Je naliehavo potrebné začať otvorenú a skrytú informačnú kampaň zameranú na čínsky ľud, s ktorým Amerika nemá žiadne spory, detinsky uzatvára Joseph Bosca svoj píspevok pre americký The Hill.